Milenka z kláštora - Pani Bovaryová

Keď sme išli minulý rok na dovolenku, vzala som si na čítanie Čučoriedkáreň, rada sa smejem a táto knižka je napísaná vyslovenie na pobavenie. Kamarátka, ďalšia členka nášho dovolenkového zájazdu, si priniesla anglickú knihu Madam Bovary. Dej mi stručne zhrnula do jednej vety: "Je to o žene, ktorá nenachádzala naplnenie v manželstve, tak začala striedať milencov, a napokon spáchala samovraždu."
V zime mali v knižnici výpredaj starých kníh. Prehrabávala som sa v nich hodnú chvíľu, až som si vybrala Malé ženy a Pani Bovaryovú. Tento rok som mala bakalárske štátnice, a preto som si počas dlhého obdobia, kedy som všetok čas venovala učeniu sľubovala, že si cez leto budem čítať. Štátnice som šťastne zvládla a odmeňujem sa za kruté chvíle, kedy som sa odopierala všetko, čo mám rada.
V súčasnej literatúre sme si zvykli na prevahu dejovosti. V Madam Bovaryovej však prevahu majú opisy. Autor (Gustave Flaubert) sa nám snaží dokonale vykresliť prostredie, hlboko sa ponára do citov a duše nevyrovnanej krásky. Pre tých, ktorým je bližší dejový spád dneška, bude toto dielo hrozným naťahovačom času. Ale i to má svoje čaro. Množstvo vecí nie je priamo pomenovaných, ale sú tak detailne popísané, že ich môžeme chytiť a ohmatať, že cítime to prázdno v duši, keď sme s niekým koho nemilujeme.
I keď je Emma Bovaryová žena, ktorá sa so svojou bolesťou skrýva pod plášťami milencov, ich vzájomné oddania nie sú úplne zrejmé. Moderné knihy sú nabité vŕzgajúcimi posteľami a prevzdychanými hodinami. V tomto románe si musíme na základe letmých opisov, iba akéhosi pohľadu z diaľky domyslieť, o čo ide. O to je román zaujímavejší. Nemáme všetko naservírované, niečo si môžeme dotvoriť aj my. Keď Emma zomierala, čítame o tom na desiatich stranách. Nie je napísané: Otrávila sa arzenikom a o niekoľko hodín zomrela. Postupne prechádzame všetkými štádiami otravy až ku koncu.
Striedanie milencov nie je celkom presný výraz. Mala dvoch. Prvý ju opustil, keď s ním chcela ujsť, a preto prišiel rad na druhého.
V komentári ku knihe som čítala, že každý vzdelanejší človek pozná príbeh Pani Bovaryovej. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je to kniha je výlučne pre trpezlivých čitateľov. Niekoho veľmi rýchlo unaví stagnácia v deji a naťahovanie sa prostredníctvom opisov. Ale ten, kto sa prekoná a dočíta ju do konca, bude mať istotne hlboký zážitok.

Stručný dej
Pán Bovary je taký ťuťko. Vyštudoval medicínu, ale ani nevedel ako. Všetko sa dokázal naučiť, ale ničomu nerozumel. Po štúdiách ho matka oženila so starou vdovou, o ktorej sa hovorilo, že je veľmi bohatá. Držala ho priveľmi na uzde, ale on vo všetkom poslúchal. Keď Bovaryho matka prišla na to, že jej nevesta je klamárka bez peňazí a vyhodila je to na oči, Bovary sa nečakane stal vdovcom. V tom čase liečil istého bohatého statkára, ktorý mal nádhernú dcéru. Aby dostala, čo najlepšie vzdelanie, otec ju poslal do kláštora. Istý čas venovala svoju pozornosť Bohu, ale bola priveľmi svetácka. "Mala rada kostol pre kvety, hudbu pre slová, romance a literatúru pre vášnivé vzruchy." Potajomky čítala nie práve nevinne romány. Po smrti svojej matky sa vrátila k otcovi na statok. Bovary ňou bol unesený. Rýchlo zabudol na svoju neznesiteľnú ženu a oženil sa s týmto očarujúcim stvorením. Podľa opisu bol najšťastnejším mužom na svete. Mal kúzelne krásnu ženu, ktorú neskutočne miloval a myslel si, že i ona je s ním dokonale šťastná. Ale tak rýchlo ako Bovary zabudol na prvú manželku, Emma zistila, že ho neľúbi, že je to slaboch a protiví sa jej. Všetko vyplývalo z jej nečinnosti. Ona ako mladá panička sedela celý deň doma a bavkala sa s vyšívaním, čítaním, obliekaním, prechádzkami. To je však málo na naplnenie života, a tak až priveľmi premýšľala a hľadala chyby na svojom mužovi. Raz ich jeden vďačný pacient pozval na ples. Emma tu spoznala pekného muža, ktorý ju požiadal o tanec. Platonicky sa do neho zaľúbila, ale viac ho nestretla. Zapáčil sa jej lesk sál a žiara ľudí tejto vrstvy, ktorú ona nemohla so svojím mužom dosiahnuť. Postupne začala chradnúť, cítila búšenia srdca a stratila chuť do jedla. Bovaryho učiteľ zistil, že trpí nervovou chorobou. Dúfal, že nový vzduch všetko vyrieši, tak sa presťahovali Yonvillu. Tu sa im narodila dcérka. Emma k nej však nemala vzťah, bola pre ňu nanajvýš maznáčik. Keď ju malá prestala baviť, dala ju slúžke.
V Yonville ju začal obletovať mladý pisár - Leon, ktorý ja i jej páčil. Vždy si našiel nejaký dôvod, aby za ňou mohol prísť. Ich láska však zostala iba v duchovnom ponímaní. Leon odišiel do Paríža doštudovať právo.
Keď sa pani Bovaryová v smútku opäť venovala svojim knižkám a vyšívaniu, prišiel k nim do domu pán Rodolph. Len čo zbadal Emmu zaumienil si, že sa stane jeho milenkou. Netrvalo mu dlho a pani Bovaryová našla v jeho náručí lásku, ktorá jej chýbala. Bola tak šťastná, že s ním chcela ujsť. Všetko naplánovali, ale on, slobodný človek si nechcel na krk zavesiť vydatú ženu s dieťaťom. Deň pred odchodom jej napísal odkaz, v ktorom úplne zrušil jej plány na útek. Odišiel z mesta. Počas príprav na odchod od manžela, využívala Emma služby šikovného obchodníka, ktorý by ošklbal aj sliepku na pekáči. Postupne jej začali narastať u neho dlhy. Keď jej milenec odišiel, nervovo sa zrútila. Viac ako mesiac nebola sama schopná ničoho. Jej manžel sa o ňu staral s najväčšou láskou akú len v sebe našiel. Keď sa jej polepšilo rozhodli sa ísť do opery do blízkeho mesta, aby sa trošku rozptýlila. Tu sa Emma opäť stretla s mladíkom - Leonom. Našla si zámienku, aby mohla do tohto mesta chodiť každý týždeň, a tak znovu našla milenca a s ním aj lásku.
Raz, keď sa od neho vracala domov, dozvedela sa, že zomrel je svokor. Šikovný obchodníček, ktorý si u nej zhŕňal riadny majetok, ju nahovoril na splnomocnenie - viesť manželov majetok. Kupovala si pletky, hlúposti a darčeky pre milenca. Neplatila, iba podpisovala zmenky. Napokon jej prišlo rozhodnutie o exekúcii, ak ešte toho dňa nezaplatí 8 000. Žiadala ich od Leóna, ale on ich nemal, a nemal ich ani odkiaľ požičať. Napokon sa tak znížila, že išla k bývalému milencovi, ale ani on nemal peniaze. Nenachádzala východisko. Tak prikázala sluhovi z vedľajšieho domu, čo bol dom lekárnika, aby jej odomkol dvere do skladu liekov. Najedla sa arzeniku. Zomierala v silných bolestiach, jej krása sa strácala. Bovary sa takmer zbláznil. Nedokázali ju zachrániť, nevedeli ako reagovať, a tak sa jej život skončil. Zakrátko sa Bovary dozvedel o dlhoch a milencoch. Nerozumel prečo ľúbila iných, keď ju on tak veľmi miloval. Čoskoro zomrel aj on. Dom zhltol exekútor a ich dcéra vyrastala úplne chudobná.